Susan Soleil
K umeniu ma to ťahalo už od útleho detstva. Kreslím tak dlho, ako mi pamäť siaha, hoci som to nikdy neštudovala. (V skutočnosti mám ukončené gymnázium a masmediálnu komunikáciu, takže nič, čo by akokoľvek súviselo s umením.) 🙂 Je trochu zvláštne, že rodičia ma v šiestich rokoch namiesto kreslenia prihlásili do ZUŠ na hru na akordeón a klávesy. Osvojila som si teda aj hudobné zručnosti, no nikdy sa nestali mojou srdcovkou.
Na strednej škole som sa začala venovať tiež písaniu a hraniu v divadle. Na vysokej škole som začala intenzívne fotografovať a natáčať krátke filmy. Moje obľúbené foto kategórie boli portrétna fotografia a umelecký akt. Dalo by sa povedať, že som pomerne všestranný umelec. Netvrdím, že vynikám úplne vo všetkom, ale všetko ma baví. 🙂
Ako som postupne vyrástla z detských kresbičiek, začala som sa viac orientovať na čiernobielu kresbu, najmä na portréty. Na vysokej škole som začala maľovať na oblečenie. Maľovala som v tom čase len pre seba alebo som zvykla svoje výtvory darovať priateľom.
Po vysokej škole sa mi naskytla príležitosť ísť pracovať do Turecka ako dobrovoľníčka, kde bolo našou úlohou pripraviť festival pre mládež. Keď sa nás organizátori pýtali na naše nápady a schopnosti, ktoré by sme mohli zapojiť do programu, prihlásila som sa, že môžem robiť maľovanie na tvár.
Tak sa aj stalo. Mala som na 3-dňovom festivale vlastný stánok, ktorý bol non-stop obklopený deťmi a nezastavila som sa ani na minútu. Už prvý deň sa ma začali pýtať, či viem spraviť aj „skutočné“ tetovanie. V podstate chceli čiernobiele obrázky, ktoré by vyzerali realistickejšie a dospelejšie ako farebné obrázky motýlikov, ktoré som im dovtedy maľovala na tvár. Vtedy som vzala čiernu očnú linku a začala som improvizovať. Medzi prvými výtvormi boli draky, škorpióny, nápisy a rôzne ornamenty. Deti boli nadšené. A čoskoro už v rade na „tetovanie“ stáli aj dospelí, nielen deti. Vtedy sa ma niektorí z nich začali pýtať, či robím aj maľovanie hennou. Vedela som, čo je henna. Už dlhé roky predtým som ju používala na farbenie vlasov a bolo mi známe, že v Indii je umenie mehendi súčasťou tradičnej kultúry. No skúsenosti s hennovaním na telo som dovtedy nemala.
Keď som sa po skončení projektu vrátila na Slovensko, objednala som si cez internet prvé tetovacie tubičky. Začala som skúšať najprv len na sebe a výsledok bol hneď od začiatku dosť dobrý. 🙂 To bolo v máji 2014. Čoskoro už mali o hennu záujem aj kamarátky a kamarátky kamarátok a trvalo len pár mesiacov, kým som začala hennu robiť profesionálne. A teraz som tu pre vás. 🙂
To je môj príbeh.
Susan Soleil
“Ak niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí, aby ti to splnil.”
Paulo Coelho
